Nad efektívnym riešením kolektorov diaľnice D1 pri Bratislave sa zmráka

Od roku 1972 stavajú diaľnicu D1, ktorá je hotová z troch štvrtín. Úplné dokončenie z Bratislavy do Košíc sa neustále odsúva, najnovšie až na rok 2024. Najvyťaženejší úsek od Trnavy po Bratislavu rozšírili na šesť pruhov v roku 2009. Odvtedy tadiaľ jazdia motoristi po neskolaudovanej stavbe, v dočasnom užívaní.

Kapacita diaľnice D1 v tomto úseku už napĺňa svoje limity, a preto ju rezort dopravy plánuje rozšíriť na osem pruhov. Diaľnica medzi Sencom a Bratislavou bude po rozšírení na plnohodnotný štvorpruh v oboch smeroch najširšou diaľnicou na Slovensku. O obslužnosť územia sa postarajú križovatky Blatné, Senec, Triblavina, D4/D1, križovatka Ivanka-Západ a Čierna voda a križovatka Rača. Nikde na Slovensku nebude na klasickej diaľnici toľko križovatiek na tak malom území.

Smrť v očiach

So zámermi ministerských úradníkov nesúhlasí Bratislavský samosprávny kraj a iniciátori petície z Občianskeho združenia Triblavina. Záväzná časť územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja na úseku prestavby D1 po hranicu Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja uvádza plnohodnotnú šesťpruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi. Kolektor ako súčasť diaľnice a ako jednosmerná cesta s obmedzeným prístupom, vedúci súbežne s diaľnicou a fyzicky oddelený od priebežných pásov diaľnice, umožní prepojenie diaľnice s miestnou komunikáciou. To pomôže najmä motoristom z Vajnôr, Chorvátskeho Grobu, Bernolákova a Ivanky pri Dunaji. Kolektory skrátia čas dopravy v špičkách medzi Bratislavou a okolím. Zvýšia tiež výkonnosť a plynulosť diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Motoristi z rôznych regiónov Slovenska, ktorí prichádzajú do hlavného mesta diaľnicou D1 v smere od Trnavy už dávno hovoria o obávanej šesťpruhovej diaľnici bez odstavných pruhov, len so zálivmi na krátkodobé odstavenie vozidla v núdzi, ako o diaľnici smrti.

Boj o Triblavinu

Občianske združenie Triblavina uvádza, že ak rozšíria diaľnicu bez kolektorov v lokalite, kde sú povolené obrovské logistické parky, na preťažené cesty vypustia ďalších 3 300 osobných a nákladných áut denne. V schvaľovacích procesoch sú už pritom obytné zóny a ich obyvatelia sa tiež budú dopravovať autami. O náraste dopravy hovorí analýza Strategický plán rozvoja a údržby ciest na úrovni regiónov, ktorú vypracovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Podľa tohto dokumentu je v porovnaní rokov 2005 a 2010 podľa celoštátneho sčítania intenzity dopravy nárast v okrese Pezinok až do 43% na vybranom úseku cesty II/502 Bratislava - Vrbové. Cesta II/510 Bratislava - Sládkovičovo dosiahla nárast vyťaženia v niektorých úsekoch dokonca o 69%. Táto analýza zároveň poukazuje na zlý stav ciest druhej a tretej triedy. Takmer 80% ciest druhej triedy je buď v nevyhovujúcom alebo priamo havarijnom stave.
Za Občianske združenie Triblavina protestuje proti zámerom rozšíriť diaľnicu bez kolektorov bývala dopravná inžinierka Bratislavy Táňa Kratochvílová. „Zrušenie kolektorov znamená zrušenie nádeje na zlepšenie dopravy pre obyvateľov regiónu a celej spádovej oblasti na najbližších 15 rokov. Štvorprúdová diaľnica v oboch smeroch nevyrieši problémy, pretože zlepšuje len tranzitnú dopravu. Počas výstavby diaľnice D4 zároveň Ministerstvo dopravy ohlásilo úplné zavretie úseku v Ivanke pri Dunaji, čo znamená niekoľkomesačný úplný kolaps starej Seneckej cesty. Ďalšou úlohou kolektorov je tiež slúžiť ako náhradná cesta pre záchranné zložky v prípade havárie na diaľnici,“ argumentuje v prospech kolektorov odborníčka Táňa Kratochvílová. Ján Mrva, starosta Vajnôr ako jednej z najviac dopravne zaťažených mestských častí Bratislavy upozornil, že križovatka Triblavina je ukončená v poli bez napojenia na Seneckú cestu. Bude tak slúžiť len jednému developerovi, mimo možnosti využitia obyvateľmi z celej spádovej oblasti.
Pomôcť zúfalej dopravnej situácii by mali nespoplatnené kolektory, ktoré by podľa Územného plánu regiónu mali pribudnúť k diaľničnému úseku Bratislava - Senec. Okrem súbehu ciest by obyvateľom regiónu vznikla možnosť napojiť sa na diaľnicu v 5-kilometrových rozstupoch. Národná diaľničná spoločnosť však napriek územnému plánu a povoleniam, ktoré hovoria o šesťpruhovej diaľnici plus kolektoroch, má v úmysle budovať osempruhovú diaľnicu bez kolektorov. Upustením od výstavby kolektorov v tomto úseku by už v budúcnosti nebola možnosť dostavať kolektory na trase Bratislava - Trnava.
Úsek Senec - Bratislava síce nepatrí medzi najnehodovejšie na Slovensku, no jednoznačne medzi najvyťaženejšie. Aj najmenšia kolízia v tomto úseku spôsobí kilometrové kolóny áut a niekoľkohodinové časové straty vodičov. Výstavbou kolektorov sa rovnako zmiernia kolóny do Senca a Pezinka, ktoré sú denno-dennou súčasťou tohto úseku, tvrdí Občianske združenie Triblavina.

6 alebo 8?

Návrh rozšírenia diaľnice s kolektormi vznikol približne pred desiatimi rokmi. Na základe dopravných štúdií bol prevzatý do územných plánov Bratislavského samosprávneho kraja. Od roku 2015 sa však už 5x zmenilo riešenie. Od úplného zrušenia kolektorov až po 8-pruhovú diaľnicu ako oznámila Národná diaľničná spoločnosť. Občianske združenie Triblavina od začiatku požaduje pokračovanie stavby a dokončenie v pôvodne navrhnutom a schválenom riešení, v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013. Milan Grožaj z Občianskeho združenia Triblavina poukázal pri realizácii stavby Triblavina na niekoľko prekročení zákona štátnymi orgánmi. Po vysúťažení vraj došlo k zmene zadania stavby bez akéhokoľvek dodatku a stavbu údajne dozorujú ľudia, ktorí na to nemajú oprávnenie. Viaceré podnety zaslané Občianskym združením Triblavina na UVO a NKÚ zostali bez odozvy, a tak sa mienia obrátiť na Generálnu prokuratúru.

Kocky sú hodené

Národná diaľničná spoločnosť považuje 8 jazdných pruhov na úseku D1 Bratislava -Trnava za maximum a ani v ďalekom výhľade neuvažuje s vyšším počtom. Vychádza z analýz pracovnej skupiny dopravných inžinierov a odborných autorít Slovenska. NDS chce realizovať prestavbu na 8 pruhov v úseku Bratislava - križovatka Blatné a 6 pruhov v úseku križovatka Blatné - Trnava s odstavnými pruhmi a krátkym križovatkovým kolektorom (križovatka Vajnory - križovatka Ivanka pri Dunaji - sever). NDS je to názoru, že dopravu na vstupe do hlavného mesta treba rozptýliť do viacerých vstupov a dôsledne uplatňovať budovaný radiálno-okružný systém.
Občianske združenie Triblavina však neskladá zbrane. Poslankyňa Bernolákova Mária Kisková uvádza, že pripravované logistické parky vypustia na starú Seneckú cestu kamión každé 2 minúty, 24 hodín denne. Pri Bernolákove má vzniknúť obytná zóna pre 60 000 obyvateľov, pri Chorvátskom Grobe pre 40 000 obyvateľov a len sídlisko Starland predpokladá 30 000 obyvateľov. Starosta Vajnôr Ján Mrva dvíha prst: „Len kolektory pomôžu riešiť regionálnu dopravu, s rôznymi napojeniami motoristov na cesty. Diaľničných zjazdov medzi Trnavou a Bratislavou malo byť 11 a medzi Bernolákovom, Chorvátskym Grobom a Vajnorami 4. Dnes sú tam naplánované iba 2 a to križovatka D1/D4 a Triblavina. Tranzit s ôsmimi pruhmi sa skončí v Bratislave nekonečnými zápchami na preťaženom Prístavnom moste. Preto pokračujeme v osvete. Ak to ale nepôjde inak zablokujeme diaľnicu D1, starú Seneckú cestu alebo Vajnorskú cestu v Chorvátskom Grobe. Iba tak ukážeme, že Bratislava potrebuje kolektory na vstupe z východnej strany, odkiaľ prichádza do hlavného mesta 70 % dopravy," povedal starosta Vajnôr Ján Mrva.