1. Mestská časť Bratislava Vajnory
  2. O Vajnoroch
  3. História

História

  • Prvé správy o osídlení na území Vajnor sú z mladšej doby železnej - laténskej, teda z obdobia pred približne 2300 rokmi. Pri výstavbe diaľnice archeológovia odkryli aj slovansko-avarské pohrebisko s desiatimi kostrovými hrobmi a šiestimi slovanskými popolnicami starobylého tvaru. Nálezisko sa nezachovalo.
  • V období Veľkomoravskej ríše tu boli osady Prača a Dvorník, patrili hradisku na bratislavskom hradnom kopci. Obyvatelia Dvorníka slúžili feudálom z blízkeho okolia a hradu s povinnosťou dodávať víno, v Prači žili bojovníci, ktorí strieľali z praku alebo vyrábali zbrane.
  • Archeologické nálezy: staroslovanské pohrebisko z 8. storočia (neďaleko vajnorskej železničnej stanice) a veľkomoravské sídlisko (tesne za hranicou chotára pri majeri Triblavina).
  • Najstaršia písomná správa je však až z roku 1237, kedy obec už bola rozvinutou dedinou (villa). Vtedy niesla pôvodný, slovanský názov Prača resp. Pračany.
  • Od roku 1307, keď obec vlastnil cisterciánsky kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi, sa začína používať nemecký názov Weinern, v nadväznosti na prevažujúcu činnosť Vajnorákov - vinohradníctvo a vinárstvo.Toto pomenovanie sa uchovalo až do súčasnosti v poslovenčenej podobe Vajnory.
  •  V pol. 14. storočia osady splývajú do jedného celku s názvom Vinari. V r.1525 -1848 boli dnešné Vajnory majetkom mesta Prešporok.
  • Zmena prišla so zrušením poddanstva, keď sa v roku 1851 stali samostatnou obcou.
  • Súčasťou Bratislavy sú od roku 1946 a samostatnou mestskou časťou od roku 1990.