Ján Mrva: Prerozdeľovanie financií by malo vychádzať z REGOB (Bratislavský kuriér 07/2015)

S predsedom Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy a starostom Vajnôr Jánom Mrvom, sme sa pozhovárali o činnosti združenia a o tom, čo sa v súčasnosti snaží pre mestské časti (MČ) presadiť.

Dlhodobou témou nielen združenia, je snaha o spravodlivé prerozdeľovanie financií medzi jednotlivé mestské časti. Aká je aktuálna situácia?

J. Mrva: Do kritérií prerozdeľovania financií boli v roku 2007 zapojené počty obyvateľov vrátane stravníkov, dôchodcov, umeleckých škôl a centier voľného času, ktoré kopírujú to, čo dnes dostáva Bratislava od štátu. My sa ale dnes opäť snažíme v záujme väčšej spravodlivosti a objektívnosti pridať kritériá v podobe dĺžky komunikácií a ich kategórií, veľkosti plôch zelene, o ktoré sa MČ starajú, ktoré v roku 2007 nakoniec do prerozdelenia neboli zahrnuté. Naviac by tam mala byť aj váha dane z nehnuteľnosti. Napríklad šesť - sedemkrát menšie Vajnory, s väčšími plochami výroby a logistiky, majú skoro takú istú váhu dane z nehnuteľnosti ako Dúbravka. Je to dôsledok toho, že Vajnory majú väčšia nákladnú i tranzitnú dopravu - väčšiu zaťaženosť a tým nižšiu kvalitu života. Vajnory prinesú do Bratislavy šesťkrát viac peňazí z dane z nehnuteľností na obyvateľa ako Dúbravka, v ktorej kamióny takmer nejazdia. Naopak, cez Vajnory ich jazdí denne obrovské množstvo. Ďalším koeficientom by mohla byť hustota obyvateľstva.

Na čom to stroskotalo?

J. Mrva:  Na tom, že v jednej mestskej časti, ktorá má kopce, zdeformovali dĺžku ciest, pretože zarátali aj horské cesty v jednej lokalite, čo ale zdeformovalo dĺžku ciest, o ktoré sa starali. Dôležité je, že mnou spomínané novonavrhované kritériá sa dajú verifikovať a bude ich treba objektívne preveriť prípadne domerať.

Čo treba urobiť, aby sa tieto kritériá prijali a Bratislava sa nimi riadila?

J. Mrva: Je potrebné ich dostať do štatútu hlavného mesta. Dnes je to tak, že mesto dostane balík peňazí z dane fyzických osôb a z dane z nehnuteľností. To je v jednom balíku, ktorý sa prerozdelí v pomere 68:32 v prospech mesta. Mestské časti a hlavné mesto dostanú po 50 percent dane z nehnuteľností. Ak by pribudli tie ďalšie kritériá, je potrebné navrhnúť váhu pre komunikácie a prícestnú zeleň, váhu na verejnú zeleň, na daň z nehnuteľností a na hustotu obyvateľstva. Ako predseda regionálneho združenia MČ som bol poverený, aby som požiadal primátora o vytvorenie komisie, ktorá by sa tým zaoberala, čo som aj urobil. Nové kritériá je samozrejme potrebné ešte skúmať a hľadať optimálne matematické modely. Je ale jasné, že z dnešného balíka peňazí by niekomu ubudlo a niekomu sa pridalo. A možno vyjde aj taký model, že solidarita pre malé mestské časti nebude musieť byť taká veľká ak sa dobre navážia tie nové kritériá. Malé mestské časti je ale potrebné dotovať, inak skončia, pretože nebudú schopné poskytovať služby ako veľké MČ. V dobrej rodine veľký brat menšieho má chrániť a nie naopak.

Snahou združenia je, aby smerodajný údaj o počte obyvateľov v MČ vychádzal z Registra obyvateľstva (REGOB) danej mestskej časti a nie zo Štatistického úradu SR. Prečo?

J. Mrva: Podľa ŠÚ SR má Bratislava 417 000 obyvateľov, podľa REGOB ich má 465 000. Rozdiel skoro 50-tisíc obyvateľov je priepastný. Veď je to jedno veľké okresné mesto v podobe povedzme Popradu, či Prievidze... Predstavte si, že by tieto mestá žili iba z dane z nehnuteľností a nedostali od štátu daň z fyzických osôb... a to sa deje v Bratislave. Výpadok od štátu je 17,6 milióna eur, o ktorý prichádza hlavné mesto. Aby sa to zmenilo, je potrebné upraviť nariadenie vlády NV 668/04 z roku 2004. Vtedy boli určené, okrem počtu obcí, aj veľkostné koeficienty samospráv a aj to, že údaje o počte obyvateľstva budú vychádzať zo zistení ŠÚ SR. Treba podotknúť, že oproti pôvodnému návrhu NV 668/04 sa malým obciam na Slovensku veľkostný koeficient zvýšil z 0,2 na 0,9, čo je na úkor Bratislavy a Košíc a prichádza tak Bratislava opäť o desiatky mil. eur a možno viac. Starostovia ale chcú, aby sa i keď menej peňazí plynúcich do Bratislavy podľa údajov ŠÚ SR (na 417 tis. obyvateľov) medzi MČ podelili spravodlivo a má sa vychádzať z počtu 465-tisíc obyvateľov evidovaných v REGOB. Napríklad Petržalka by tak nedostala peniaze na 104-tisíc, ale na reálnych 120-tisíc obyvateľov.

Čo teda konkrétne chcete zmeniť v Štatúte hl. mesta Bratislavy?

J.Mrva: Zmena v štatúte by sa mala týkať toho, aby sa pri prerozdeľovaní financií pre MČ vychádzalo z údajov REGOB. Na to je potrebný súhlas viac ako desiatich mestských častí, v opačnom prípade musí rozhodovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Ďalšou zmenou v štatúte má byť zmena v dani z ubytovania. Dnes je z nej príjem 2,75 milióna. Túto sumu chceme prerozdeliť tak, aby polovicu dostalo mesto a polovicu mestské časti. Predpoklad je, že príjem z tejto dane bude vyšší, pretože je tu značný únik, čo potvrdila kontrola mestského kontrolóra. Mestským častiam by sa tie peniaze potom prerozdelili podľa reálneho počtu postelí – teda, išlo by o ďalšiu aplikáciu spravodlivejšieho prerozdelenia.

V súvislosti s prerozdelením financií do MČ i zvyšovaním príjmov do mestskej pokladne vznikli opäť úvahy o potrebe zvýšenie dane z nehnuteľností. Dôvod?

 J. Mrva: Ide zatiaľ o úvahy zvýšenia dane v niektorých pásmach, alebo prehodnotenie týchto pásiem. Dnes je už napríklad Staré Mesto kontinuálne spojené s Novým Mestom i Ružinovom a vy neviete, kde prechádzate do tej ktorej MČ a prečo ľudia platia rozdielne sumy napriek tomu, že sú na rovnakej ulici. K zaoberaniu sa výškou sadzby dane z nehnuteľností nás napokon núti aj EÚ, pretože máme nízke ceny v pomere k okolitým krajinám. A tlačí nás k tomu aj vláda, ktorá tvrdí, že vo vlastných príjmoch mesta máme medzery a možnosti sú práve v tejto oblasti. Celé to má smerovať k vytvoreniu vyšších príjmov z dane z nehnuteľností , ale zatiaľ sa debata ešte ani nezačala.

Takže opäť chceme od ľudí vyberať viac peňazí?

J. Mrva: Áno, ale za to im musíme niečo dať, zlepšiť služby, zvýšiť čistotu, zabezpečiť vyššiu bezpečnosť, urobiť lepšie cesty a chodníky, skrášliť parky a nábrežia a pod.

To sa ale zatiaľ nedeje.

J. Mrva: Nedeje, ale ešte sa ani nezvyšuje, len sa má začať debata o tom...V roku 2011, kedy sa daň z nehnuteľností zvyšovala, tak pred zvýšením bol výber 45 miliónov eur, po zvýšení asi 55 miliónov. A to bolo zvýšenie o infláciu pri bytoch o sedemnásť percent. Uvidíme, aké budú návrhy teraz, zatiaľ to nevieme.

Robert Lattacher

Článok nájdete vo vydaní Bratislavského kuriéra 07/2015 (strana 7)